Advertistment

Jeden príbeh o voucheroch, alebo, ako rozhadzujeme naše peniaze .

Správa tlačového odboru Ministerstva kultúry SR z 3. 8. 2011:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v máji tohto roka po prvý raz uskutočnilo verejné obstarávanie prostredníctvom elektronickej aukcie. Za úspech ministerstvo považuje zníženie ceny tlače a distribúcie kultúrnych poukazov z predpokladanej ceny o viac ako polovicu – z 830 tisíc eur na 391 125 eur, pričom stále ide iba o rozhadzovanie.

 

     Rozpoviem vám jeden príbeh, ako sa do slovenského školského systému dostali vouchery. ktorý sa dotýka v nejakej podobe všetkých, ktorí prispievajú do našej spoločnej kasy zo svojich daní.

       Začiatkom júla 2001 Pavol Rusko ako predseda strany ANO oznámil, že koncom septembra v tomto roku predstaví tieňový kabinet svojej strany. V tom čase už jeho tímy ľudí intenzívne pracovali na liberálnej stratégii strany pre voľby i na tom, čo treba urobiť v jednotlivých rezortoch, ak by motyka vystrelila a strana sa dostala do vlády. Pripravovanou tieňovou ministerkou školstva bola členka predsedníctva strany doc. RNDr. Beáta Brestenská, PhD., múdra žena , ktorá stavala svoj projekt reformy školstva na jeho informatizácii . Veci sa zvrtli deň pred ohlásením zloženia tieňového kabinetu. Predseda strany sa večer predtým kdesi stretol s riaditeľom a majiteľom  prvého súkromného gymnázia v Bratislave Ing. Františkom Tóthom a ten ho očaril svojou stratégiou voucherov v školstve.

      Predstavenie tieňového kabinetu sa napokon udialo v utorok 10. októbra 2001. Pavol Rusko predstavil kabinet Aliancie nového občana. Ministrom zahraničných vecí sa stal Rudolf Chmel, vtedajší pracovník SAV, ministrom hospodárstva Ľubomír Dolgoš, ministrom obrany Pavol Kuljaček, ministrom vnútra Ján Olexa, ministrom kultúry, športu a cestovného ruchu Ľubo Roman, ministerkou práce sociálnych vecí a rodiny Marcela Šípošová, ministrom spravodlivosti Štefan Kseňák a tieňovým ministrom školstva – František Tóth.

 

   Systém financovania cez vouchery / finančné poukazy/ v školstve v skratke znamená asi toľko, že žiak a jeho rodič pri výbere školy,  ktorú chce dieťa navštevovať dostane od povereného štátneho orgánu do ruky kupón /finančný certifikát/ s určitou hodnotou, ktorý odovzdá riaditeľovi vybranej školy a ten na základe získaného počtu voucherov od rodičov žiakov dostane od štátu do svojho rozpočtu reálne finančné prostriedky, ktoré použije na zabezpečenie vzdelávacieho procesu. Systém mal priniesť súperenie medzi školami súťaž a boj o žiaka. Týmto sa mali školy postupne rozčleniť na školy s veľkým počtom žiakov a školy, kde dávajú  svoje vouchery len niektorí žiaci, školy sa teda rozčlenia na dobré a slabé a tie slabé časom zaniknú.  Problémovým prvkom tohto modelu je, že tento systém zavádza do praxe diskrimináciu žiakov v prístupe ku vzdelaniu. Nie každý totiž môže za dobrou školou cestovať do vzdialenej obce, či mesta. To je v tú chvíľu diskriminácia a tej sa dobré školské systémy /napr.fínsky/ vyhýbajú tým, že hovoria a robia všetko pre to, že všetky školy musia byť kvalitné a žiak nemôže trpieť tým, že má dostupnú len slabú školu. Aj preto sú dnes  Fíni na čele medzinárodných meraní kvality školských systémov.

     Vouchery sa vo svete niekedy využívajú v stravovaní alebo ubytovaní. Vouchermi sú fakticky napríklad stravné lístky.

    V parlamentných voľbách   20. a 21. septembra 2002 získala strana ANO  spomedzi 25 strán, ktoré súťažili o volebný úspech 8, 01 % hlasov a stala sa súčasťou vlády. František Tóth sa stal štátnym tajomníkom ministerstva školstva, ministrom bol nominant KDH Martin Fronc. Znamenalo to, že koncepciu voucherov nebolo možné uskutočniť a tak dostal štátny tajomník priestor, aby svoj model odskúšal  aspoň v nejakej menšej miere. Za obeť padla záujmová činnosť žiakov. Presnejšie krúžková činnosť  žiakov po vyučovaní.  Od 1. septembra 2004 sa do školstva zaviedol nový systém financovania záujmového vzdelávania, tzv. vzdelávacích poukazov, ktorý spočíval v tom, že žiak si mohol vybrať ľubovoľný krúžok, odovzdal svoj vzdelávací poukaz /voucher/ vo výške 80 korún na mesiac a z takto definovaných peňazí v rozpočte školy sa financovala jeho záujmová činnosť. Samozrejme, voucher  je cenina a tak bolo treba dať túto ceninu vytlačiť, distribuovať, zaviedla sa evidencia, každý mesiac sa museli robiť hodnotenia. Učitelia i riaditelia tento krok uvítali, lebo dovtedy museli hľadať finančné prostriedky na záujmovú činnosť vo svojom rozpočte, alebo iných zdrojov, najmä od sponzorov. Teraz pribudli peniaze od štátu a to znamenalo posun v zlepšení financovania škôl a ich činnosti. Systém voucherov v našom školstve bol uvedený do života a zostal jeho súčasťou dodnes.

     V závere roka 2005 sa František Tóth stal ministrom kultúry. Okamžite okrem novej stratégie dostavby SND zaviedol ako jeden zo svojich reformných krokov aj vouchery na kultúru, teda kultúrne poukazy. 17. decembra 2005 vyšla správa, že Ministerstvo kultúry SR bude rozdávať tzv. kultúrne poukazy pre deti a mládež. Až 900 tisíc žiakov základných a stredných škôl a 100 tisíc učiteľov malo dostať na budúci rok štyri 50 korunové poukážky /teda 200 korún na hlavu/, ktoré bude možné použiť na zaplatenie vstupného do galérií, knižníc, múzeí, divadiel. Prostriedky zo získaných poukazov bude Ministerstvo kultúry raz mesačne refundovať kultúrnym zariadeniam. Celkovo sa na projekt vyčlenilo 210 miliónov korún z čoho sa mali zaplatiť okrem tlače  na školách s ochrannými prvkami aj administratíva okolo poukazov. Minister deklaroval, že  chce touto akciou zvýšiť počet mladých ľudí na kultúrnych podujatiach a má to zvýšiť konkurenciu medzi kultúrnymi zariadeniami.

     Školy, učitelia, riaditelia boli väčšinou opäť nadšení, získali do rozpočtov škôl ďalšie  nové zdroje na zabezpečenie komplexnej činnosti.

   Niektorí pripomínali, že vo Francúzsku majú školy jeden deň v týždni vyčlenený na návštevu kultúrnych a záujmových zariadení, takže sa vlastne približujeme k zvyšovaniu kultúrnej úrovne žiakov aj u nás. Napriek tomu, že školám pribudla nová administratíva, projekt vítali. Boli však aj také názory, že žiaci, ktorí chodili na kultúru budú na ňu chodiť aj bez toho, či im niekto dá nejaké poukazy, alebo nie a tí, ktorí nechodili aj tak chodiť nebudú.         Školy a učitelia si zvykli – za cenu, že majú viac peňazí na kultivačné aktivity si naložili na svoje plecia nové bremeno. Spokojný bol aj bývalý štátny tajomník František Tóth, ktorý si odskúšal svoje vouchery. Tie nepoužíva napriek svojej „geniálnosti“ žiaden školský systém s výnimkou akéhosi pokusu v americkom štáte Maryland. Napriek tomu naše think tanky, ktoré dostali zákazku vyhodnotiť systém voucherov nešetrili slovami chvály. A tak máme dodnes v školstva model financovania niektorých aktivít, ktoré by sa dali uskutočňovať aj bez novej administratívy.

       Stačí totiž, aby dostal riaditeľ vyčlenené finančné prostriedky účelovo viazané na konkrétne aktivity a aby bol zaviazaný ich použiť rovnomerne na žiakov a len v súlade s definovaným účelom.

     Ako nedávno naznačil súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, chce, aby sa na školách rozšírilo športovanie žiakov a zvažuje sa, že sa celý proces odfinancuje cez nové športové poukazy...   

       A tým to samozrejme nemusí končiť, lebo vieme, že na našich školách treba podporiť aj ekologickú výchovu na ktorú možno zavedie Minister životného prostredia svoje poukazy, zdravotnú a sexuálnu  výchovu zafinancuje Ministerstvo zdravotníctva svojimi vouchermi,  dopravná výchova sa bude riešiť dopravnými poukazmi, branná výchova vouchermi Ministerstva obrany. To je totiž ďalší problém, že jednotlivé rezorty sa pokúšajú vstupovať do vzdelávacej sústavy namiesto toho, aby viac kooperovali s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré je zodpovedné za stav a úroveň výchovy a vzdelávania ako komplexného procesu...

         Vouchery sa dajú použiť na všetko. Len nie je stále jasné, prečo hľadáme zložité, administratívne i finančne náročné modely, keď to ide aj lacnejšie a jednoduchšie.

  Bolo by treba pána ministra Krajcera upozorniť – predtým sa vyhadzovalo zbytočne za tlač a distribúciu kultúrnych poukazov/za technické a administratívne práce- 830 000 eur /bez DPH/, teraz to bude „len“ 391 125 eur /plus DPH/. Tie peniaze mohli byť použité na viac kultúry a viac vzdelávania žiakov. Sú to administratívne poplatky za to, že raz chcel ktosi odskúšať, či sa dajú u nás použiť v školskom systéme vouchery!  Dajú, ale stojí to nekresťanské peniaze , ktoré chýbajú inde!

     Dnes by malo Ministerstvo kultúry skôr uvažovať o tom, ako zabezpečiť, aby sa každý žiak počas svojej vzdelávacej cesty mohol oboznámiť so všetkými druhmi a typmi umeleckých a hudobných žánrov a ako sprístupniť najmä učiteľom prístup k novým kultúrnym dielam a hodnotám, aby mohli nadobudnuté poznatky prenášať na svojich žiakov a tak pracovať na ich kultivácii.

roku 2010 (na rozdiel od roku 2006) kultúrne poukazy netlačí škola.

Po zaregistrovaní školy a zriaďovateľa do systému kultúrnych poukazov dostane škola poštou personalizované tlačivá kultúrnych poukazov presne podľa počtu žiakov. MK SR v rámci svojej grantovej podpory zabezpečí tlač poukazu pre všetkých žiakov a učiteľov. Škola rozdá kultúrne poukazy žiakom a pedagógom a poskytne základné poučenie o spôsobe narábania s nimi. Navrhujeme školám aby svojim žiakom odporúčali návštevu hodnotných kultúrnych podujatí. Ak v obci či menších mestách nie je možnosť návštevy kultúrneho podujatia, môže danú obec či mesto navštíviť hosťujúci umelci.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v máji tohto roka po prvý raz uskutočnilo verejné obstarávanie prostredníctvom elektronickej aukcie. Za úspech ministerstvo považuje zníženie ceny tlače a distribúcie kultúrnych poukazov z predpokladanej ceny o viac ako polovicu – z 830 tisíc eur na 391 125 eur.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uzavrelo zmluvu na zabezpečenie komplexných služieb súvisiacich s tlačou a distribúciou kultúrnych poukazov na obdobie päť rokov so spoločnosťou Állami Nyomda Nyrt na základe zrealizovaného verejného obstarávania prostredníctvom elektronickej aukcie.

Predpokladaná hodnota zákazky uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania bola 830 000 eur bez DPH, pričom skutočná vysúťažená cena bola vo výške 391 125 eur bez DPH. V porovnaní s vynakladaním finančných prostriedkov na tlač a distribúciu kultúrnych poukazov v predchádzajúcom období sa samotná úspora predpokladá vo výške cca 270 000 eur bez DPH.

Elektronickej aukcie sa zúčastnilo päť uchádzačov. Boli to dve spoločnosti z Maďarska, dve zo Slovenska a jedna z Českej republiky. Najnižšia vstupná ponuka bola 480 000 eur  a v elektronickej aukcii sa túto sumu podarilo znížiť ešte o takmer 90 tisíc EUR.

Elektronické aukcie ako účinný nástroj na znižovanie nákladov na obstarávanie tovarov a služieb bude ministerstvo využívať aj v budúcnosti. Najbližšie to bude v prípade verejného obstarávania na stráženie svojich objektov, ktorej oznámenie bolo publikované vo vestníku verejného obstarávania v júli 2011. Elektronická aukcia sa bude konať na jeseň tohto roka.

 

3.8.2011

PHDR. EVA CHUDINOVÁ, HOVORKYŇA MK SR

MK SR NÁM. SNP 33 BRATISLAVA 813 31

TELEFON:421- 2-204 82 110, MOBIL: 421-905 495 231

 



Advertistment