Advertistment

Prečo nehľadáme úspešné riešenia?

Rušenie škôl nie je dobrý krok

    V týchto dňoch poslanci Košického samosprávneho kraja rozhodli o zrušení deviatich stredných, predovšetkým odborných škôl. V ďalších krajoch dochádza spolu so spomenutými už viac ako osem rokov k permanentnému rušeniu, či spájaniu škôl. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o logické a dobré riešenie – veď klesá populačná krivka, teda aj počet žiakov a tak treba znížiť počet škôl i učiteľov. Poslanci, ktorí toto rušenie škôl, či ich spájanie odsúhlasili majú určite čisté svedomie. Ale je to dobré riešenie? Nejestvuje aj iný pohľad a iné, možno lepšie riešenie?

    Po prechode zriaďovateľskej kompetencie voči stredným školám sme v bratislavskom kraji v roku 2004 urobili rozsiahlu analýzu, medzi iným aj prieskum, ako sú využívané jednotlivé priestory stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja a aká je ich vyťaženosť. Výsledkom bolo, že jedna učebňa je obsadená počas dňa v priemere päť a pol hodiny. Zvyšok dňa je prázdna, ale musí sa vykurovať, budova v ktorej sa nachádza sa musí udržiavať, strážiť, maľovať atď. Horšie však je, že učebňa sa využíva ročne zhruba 189 – 190vyučovacích dní v roku. Ďalších 175 dní je prázdna po celý deň.  Keď sme premýšľali, čo s touto situáciou robiť, a koncipovať ďalšiu stratégiu školstva mali sme na zreteli niekoľko vážnych faktov.

 

Slovensko poskytuje málo vzdelania

   V medzinárodných porovnaniach sa konštatuje, že zatiaľ čo po základnom priebehu vzdelávania , teda po etape získania prvej kvalifikácie sa v ďalších formách v Európe vzdeláva v priemere okolo 14 % obyvateľov, v severských krajinách dokonca 30 až 40 %, na Slovensku sú to len 4 až 5 percent. Inak povedané, zatiaľ čo  Európa preferuje permanentné vzdelávanie človeka, nadobúdanie nových kvalifikácií, na Slovensku sa tvárime, že vyžijeme takmer celý život so vzdelaním, ktoré sme získali v mladosti. Málokedy berieme na zreteľ fakt, že za posledných dvadsať rokov osem z desiatich súčasných profesií ešte nejestvovalo. Vývoj ide dopredu neskutočne rýchlo a človek by si mal každých sedem až desať rokov obnovovať kompetencie pre nejaký nový aktuálny druh kompetencií, ktoré potrebuje na trhu práce. Európa ide cestou intenzifikácie vzdelávania, rozširovanie vzdelávacích možností pre všetkých, ktorí to potrebujú. Na Slovensku však žijeme stále v zajatí filozofie 19. či 20. storočia, kedy sa škola považovala za inštitúciu výlučne pre žiakov v povinnom vzdelávaní. Moderná Európa, Európa znalostnej ekonomiky však ide iným smerom. Škola, hlavne stredná škola, predovšetkým odborná škola sa stáva v mieste svojho sídla významným vzdelávacím centrom a inštitúciou celoživotného vzdelávania. V ňom nájdu vzdelávacie služby nielen žiaci v povinnom vzdelávaní, ale aj zamestnanci firiem, ktorí potrebujú preškolenia, nezamestnaní i bežní občania, ktorí si chcú obnoviť, udržať, či získať nové kvalifikácie.

 

Centrá odborného vzdelávania – model pre 21. storočie?

   V roku 2004 sme v bratislavskom kraji na základe spomenutých analýz pripravili   koncepčný materiál : Súčasný stav a dlhodobý zámer rozvoja stredného školstva / je zverejnený na webovej stránke Bratislavského samosprávneho kraja:/ školstvo/dokumenty/koncepčné materiály/, z ktorého poznatky využili aj iné kraje na Slovensku. Jedným z kľúčových bodov a myšlienok bolo pokúsiť sa koncipovať strednú školu ako Centrum odborného vzdelávania a informácií v súlade s trendmi pre 21. storočie. Model sme počas dvoch rokov/2006 – 2008/ za podpory Európskeho sociálneho fondu odskúšali na šiestich odborných školách v Bratislavskom kraji. Medzičasom sa k podobnému modelu priklonil aj automobilový priemysel, ktorý začal budovať odvetvovo svoje Centrá automobilového vzdelávania. Rozhodujúcim bodom celej tejto témy je, že stredná škola sa vníma ako inštitúcia celoživotného vzdelávania. V jej rámci je vzdelávanie žiakov v povinnom vzdelávaní len jedným zo segmentov činnosti. K ďalším „študentom“ patria všetci, ktorí si potrebujú získať nové kompetencie, rozšíriť jestvujúce a osvojené  a obnoviť tie, ktoré človek mal a potrebuje ich inovovať. Centrum je súčasne strediskom poradenstva pre každého, kto by chcel v danom odbore začať podnikať. Súčasne Centrum môže slúžiť aj ako centrum, kde sa akreditujú neformálne nadobudnuté kompetencie a zručnosti. Tento trend v Európe a napokon aj u nás podporilo prijatie zákona o odbornom vzdelávaní ktorý vytvoril priestor pre budovanie centier odborného vzdelávania na celom Slovensku a zákon o celoživotnom vzdelávaní. Mimochodom v Českej republike sa v minulom roku začalo s projektom v rámci ktorého sa  325 odborných škôl má pretvoriť na Centrá odborného vzdelávania, pričom sa celá koncepcia silne podobá na naše riešenie.

 

Noví „žiaci“ pre naše stredné školy

 

    V súvislosti s napísaným sa natíska otázka – a koho by vlastne mali tieto školy – Centrá - vzdelávať? Na Slovensku je v súčasnosti okolo  400 tisíc nezamestnaných ľudí v produktívnom veku, ktorí potrebujú vzdelanie, lebo s tým, ktoré majú si nedokážu otvoriť živnosť, podnikať, či zamestnať sa.

    Úrady práce konštatujú, že máme 187 812 osôb, ktoré si nedokážu nájsť zamestnanie najmenej rok , ďalších 80 289 je bez práce už dva  a pol roka a takmer 54 000 viac ako štyri roky. Máme 400 tisíc nezamestnaných, pričom vieme, že miera rizika nezamestnanosti klesá s výškou dosiahnutého vzdelania. Inak povedané, čím má človek nižšie, či slabšie vzdelanie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že neuspeje na trhu práce. Najvyššia miera nezamestnanosti je práve v tých krajoch, kde sa dnes rušia školy a prepúšťať učitelia. Ďalšie desiatky ľudí nie sú vôbec v evidencii úradov práce a sú iba poberateľmi sociálnych dávok. Niekoľko tisíc ľudí odchádza za prácou do zahraničia, pričom veľmi často vykonávajú nízko kvalifikované práce.

     Najhoršou vecou, ktorú môže štát urobiť je, ak ľudia dostávajú peniaze bez toho, aby si ich zaslúžili. Sociálne dávky sa musia spájať s vlastnou aktivitou človeka, s jeho záujmom o nové zručnosti, ktoré mu pomôžu úspešne pôsobiť na trhu práce, živiť nielen seba, ale aj svoju rodinu. Mnohým sa to iste nebude páčiť, ale je to férové a konštruktívne riešenie i pre samých „postihnutých“ nezamestnanosťou.

     V našich väzniciach si odpykáva svoj trest okolo ďalších 10 tisíc osôb. Z nich sa s výnimkou vyše 500 vrahov väčšina raz zaradí späť do života.  Žiaľ, aj väzenské zariadenia vnímame iba ako miesto výkonu trestu. V humánnej spoločnosti by nám malo ísť oveľa viac o to, aby človek, ktorý si odpykáva svoj trest by sa mal pripravovať na svoje opätovné zaradenie do života spoločnosti. Žiaľ, dnes vo väzení nedostane potrebnú pracovnú výbavu a zručnosti. Takže, po opustení brán väznice sa po krátkom čase opäť dopúšťa trestnej činnosti a kolobeh sa opakuje. Spoločnosť je stresovaná, títo ľudia v beznádejnej situácii. Prečo by nemohli prejsť socializáciou a nadobudnutím nových pracovných zručností a návykov.

Ak by sme  to zosumarizovali, dôvodom rušenia škôl a prepúšťania učiteľov je pokles počtu žiakov / v Košickom kraji o cca tisíc žiakov/ a nedostatočné využívanie objektov škôl a učiteľov. Na druhej strane, doma, či v uliciach sa pohybuje alebo sedí denne bez zmysluplnej pracovnej náplne takmer 400 tisíc nových potencionálnych žiakov, ďalšie tisícky musia za prácou odchádzať do zahraničia a ďalší potencionálni žiaci si odpykávajú svoje tresty vo väzniciach. Súčasne s príchodom každého nového investora, či zmeny technológie výroby treba preškoliť ročne tisícky ľudí. Ak by sme školu vnímali širšie – ako vzdelávaciu inštitúciu pre všetkých, ktorí potrebujú nové vedomosti a zručnosti, ako inštitúciu, ktorá môže  pracovať celý rok a nie len 190 dní v roku, denne od šiestej ráno do večera do desiatej, potom by sme nemuseli rušiť školy, ale ich prostredníctvom by sme zvyšovali vzdelanostný potenciál občanov.

Rušenie škôl zvyšuje nároky na dopravu   

 Rušenie škôl má ešte jednu dimenziu. Práve v tomto období dochádza k prehodnocovaniu dopravnej siete a dopravných výkonov železníc. Ak sa zrušia školy zvýši sa náročnosť na cestovanie žiakov do vzdialenejších miest, kde bude sídlo ich novej vzdelávacej inštitúcie, ktorá bude pokračovať v činnosti po zrušenej škole. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou to bude znamenať pre mnohé rodiny katastrofu. Táto situácia tu už bola pred šiestimi rokmi, kedy vtedajšie  ministerstvo školstva taktiež prijalo filozofiu rušenia škôl a prepúšťania učiteľov a súčasne vtedajšie ministerstvo dopravy presadzovalo rušenie viacerých trás autobusov a železníc. Ukazuje sa , že v tejto otázke chýba lepšia koordinácia i spolupráca rezortov školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny i jednotlivých samosprávnych krajov.

   Neodškriepiteľným faktom je, že v krajinách so silnou ekonomikou, ktoré boli postihnuté ekonomickou krízou je školstvo, výchova a vzdelávanie jednou z kľúčových oblastí cez ktorú sa revidujú jej zlé dopady.  Prezident Obama v závere minulého roka vyhlásil: „Najlepším liekom na krízu je kvalitné vzdelanie.“ V priebehu piatich rokov sa do školstva v USA nad rámec schváleného rozpočtu investuje z federálneho rozpočtu 100 miliárd dolárov s tým, že v centre pozornosti je najmä odborné vzdelávanie, prírodné vedy, matematika a inovácie. V tejto súvislosti vyznieva mimoriadne zle fakt, že Slovensko vynakladá na svoje školstvo najmenej finančných prostriedkov spomedzi všetkých európskych krajín /Zdroj: Education at a Glance 2009/.

   Každý návrh na úpravu siete škôl vyvoláva vlnu nevôle a odporu. Zásah do zabehaného systému je nepríjemný a niekedy sa dotýka až existenčných problémov jednotlivcov, či celých pedagogických kolektívov i nepedagogických zamestnancov a preto treba objektívne povedať, že svoj diel viny na tom, že niekto príde s návrhom na zrušenie školy, či školského zariadenia, majú aj ich manažmenty a zamestnanci. Je aj na nich, aby nečinne nečakali na finančné zdroje a na to, čo urobí s ich ekonomikou a existenciou zriaďovateľ, ale mali by prísť sami s návrhmi, ako situáciu riešiť, ako  dokázať zmysluplnosť svojej existencie i to, že sú na trhu vzdelávacích služieb žiadaným a perspektívnym prvkom.  To si však vyžaduje väčšie úsilie, progresívne myslenie, aktivitu, kvalitu, ochotu prekonávať stereotypy. Samozrejme aj sledovanie nových trendov a potrieb trhu práce a situácia vo vyspelých školských systémoch. 

     Školy sa rušia aj i iných krajinách, ale inak, ako u nás

    V súčasnosti s touto témou zápasia aj v Českej republike a je to  aktuálna téma aj pre Veľkú Britániu. Na Ostrovoch napríklad Ministerstvo vzdelávania v roku 2008 oznámilo, že počas nasledujúcich troch rokov bude až 270 škôl uzatvorených a nahradia ich akadémiami a novou generáciou „trustových škôl“. Ministerstvo prijalo rozhodnutie prijať zásadné opatrenia na to, aby sa skvalitnili pedagogické zbory a aby nekompetentní učitelia opustili školské služby. Začalo sa s hĺbkovým hodnotením kvality vyučovania na každej strednej škole, do čoho bola zainteresovaná aj školská inšpekcia. Začali „útok“ na 638 stredných škôl o ktorých vedeli, že vykazujú nízku kvalitu, aby zlepšili svoju úroveň. Odhady hovorili o tom, že až okolo 200 z týchto škôl nebude schopných svoju úroveň zlepšiť a budú zrušené. Vo Veľkej Británii je okolo 3100 stredných škôl. V Anglicku definujú, ako zlyhávajúcu tú školu, v ktorej získava menej ako 30 percent žiakov aspoň nejakú maturitnú kvalifikáciu. Program kvality bude vrcholiť v tomto roku. Kľúčovým bodom však je, že každá zo škôl dostala šancu na preukázanie svojej životaschopnosti.

Záver

     Skutočnú reformu školstva musí sprevádzať aj nový pohľad na význam vzdelávania a školy. Z pozície nákladovej položky štátu sa vo vyspelých krajinách vníma ako významná  výrobná investícia / a to napriek tomu, že školy nevyrábajú autá, počítače,  motorky, ani televízory, či nepečú chlieb/. Tu sa však kladie  znalostný potenciál ľudí, ktorého výsledkom môže byť vysoká pridaná hodnota výrobkov, ale aj nové myšlienky, nápady a rozumné riešenia, ktoré potrebujeme všetci, nielen v Košickom  a Banskobystrickom kraji. Je najvyšší čas zastaviť rušenie škôl a prepúšťanie učiteľov a prijať novú, modernú stratégiu ich pôsobenia. Najdôležitejšie je pochopiť, že moderná škola tu už nie je len pre žiakov v povinnom vzdelávaní, ale je to inštitúcia celoživotného vzdelávania a prípravy.

 

PhDr. Ľubomír Pajtinka

zástupca Slovenska v Medzinárodnom pedagogickom klube hlavných miest Európy

0904 700 570

e: uciteliazneba@gmail.com

 

 

 



Advertistment