Advertistment

Učenie jazyka cvičí mozgovú kôru

Učenie jazyka cvičí mozgovú kôru

J. W. Goethe, ktorý sám ovládal osem jazykov hovorieval, že človek je toľkokrát človekom, koľko jazykov vie. Každý cudzí jazyk, ktorý si osvojíme nás obohacuje. Nielen o poznanie kultúry a literatúry ďalších krajín, ale naučením sa nového jazyka posilňujeme svoju osobnostnú výbavu aj intelekt. Britskí vedci dokázali, že keď sa človek učí cudzí jazyk, podporuje to rozvoj jeho šedej mozgovej hmoty. Zvyšuje to hustotu neurónových prepojení v mozgu podobne, ako keď človek cvičí a rastú mu svaly. Z toho vzniklo aj odporúčanie začať s učením sa cudzieho jazyka hneď v prvých rokoch školského vzdelávania.

Zmiešané manželstvá, bilingválne škôlky

Niektorí ľudia majú v učení sa cudzím jazykov výhodu. Jazyky sa napríklad ľahšie učia ľudia, ktorí od detstva žili vo viacjazyčnom prostredí. Ide napríklad o deti diplomatov či obchodných zástupcov, ľudí žijú v multietnickom prostredí, deti zo zmiešaných manželstiev, ale aj deti, ktoré navštevujú bilingválne jasle a škôlky.

Viac jazykov naraz

Nie je pravda, ako sa donedáívna tvrdilo, že dieťa sa nedokáže učiť dva jazyky naraz. Naopak, robí to prirodzene a bez problémov prepína z jedného jazyka do druhého a odpovie vám automaticky, bez rozmýšľania, v tom jazyku, v ktorom ho oslovíte. Ideálne však je, začať dieťa učiť prvý cudí jazyk, keď má 2 – 3 roky a ďalší cudí jazyk pridať v piatich rokoch.

Kedy ovládame cudzí jazyk

Otázkou je, kedy sa môžeme považovať za človeka, ktorý cudzí jazyk ovláda dobre. Pre každého to môže znamenať inú úroveň. Európska únia preto stanovila tri úrovne ovládania jazyka, ktoré presne zadefinovala. Za základnú znalosť cudzieho jazyka sa považuje situácia, ak ovládame základy gramatiky a máme slovnú zásobu okolo 1500 slov. Niektorí hovria, že ide skutočne iba o základnú úroveň. Ak chceme v danom jazyku rozprávať, tak by mala mať naša cudzojazyčná jazyková výbava v mozgu uchovávať až okolo 3 500 slov, ktoré dokážeme aj správne používať. (len)

 

 

Predpoklady pre naučenie sa cudzieho jazyka:

Talen a cit pre jazyk. Tieto faktory sú veľmi dôležité a užitočné, jestvuje však veľa ľudí ktorí dosiahli viacjazyčnosť aj bez týchto predpokladov.

Guráž. Mať odvahu učiť sa cudzí jazyk je dôležité. Lebo, jestvuje veľa ľudí, ktorí nemajú odvahu pustiť sa do učenia. Niektorí v sebe nosia roky myšlienku, že by chceli začať s učením, ale nikdy nezačnú. Obávajú sa posmechu a ironických poznámok okolia, najmä, ak by sa im nedarilo.Niekto sa aj začne učiť, ale nemá odvahu prehovoriť v cudzom jazyku na verejnosti.

Motivácia. Ak sa chce človek začať učiť cudzí jazyk, malo by mu byť jasné. Mal by sa stotožniť s tým, že je to potrebné. Posilňuje to jeho chuť pracovať na sebe. Je to dôležité pre to, aby človek vytrval a prekonal krízy v učení. Iste poznáte mnoho ľudí, ktorí sa začali učiť niektorý jazyk aj päťkrát, ale po pár lekciách ich chuť učiť sa prešla nikdy sa jazyk nenaučili. V jazykových školách tvoria samostatnú kategóriu: Veční začiatočníci.

 

Vytrvalosť

Jazyk sa nedá naučiť za päť minút, vyžaduje si množstvo hodín. Človek vždy pri dlhotrvajúcej činnosti začína strácať chuť na ďalšiu prácu. Preto je dôležité, aby boli v jeho hodnotovej výbave vlastnosti ako vytrvalosť a pevná vôľa.

Podmienky a pomôcky

Ak sa chceme učiť cudzí jazyk systematicky, potrebujeme k tomu nielen učebnicu, audio, či video nahrávky, ale aj miesto, kde sa môžeme učiť, kde si môžeme rozložiť pracovný zošiť a študijné materiály a techniku. Samozrejme, je dobré mať finančné prostriedky na pobyt v krajine ktorej jazyk sa učíme.Tam si najlepšie precvičíme svoje vedomosti a získame ďalšiu motiváciu

Správna metóda

Jazyk sa možno naučiť v cudzojazyčnom prostredí mimovoľne, bez toho, aby sme vyvíjali osobitné úsilie. Tak to robia deti. Realita nás vtedy núti učiť sa a používať daný jazyk v prostredí, kde sa pohybuje, nakupujeme, pracujeme. Iné je, ak sa ideme učiť jazyk doma či v kurze. Tu je dôležitá metóda učenia sa. Dnes jestvuje viac „zaručených“ metód na naučenie sa jazyka. Často v reklamách spomínané sú metódy postavené na práci podvedomia, učenie v spánku a podobne. Najspoľahlivejšie sú však tradičné metódy. Sú síce prácne, ale ich výsledky vydržia najdlhšie.

 

Schliemanova metóda

Z dejín vieme o neuveriteľne rýchlom učení sa cudzích jazykov svetoznámeho objaviteľa Tróje. Ako sa naučil množstvo jazykov v rekordne krátkom čase? Vraj sa učil jazyky tým spôsobom, že používal hlasné, až veľmi hlasné čítanie cudzojazyčných textov, dlho bez toho, aby im rozumel. Dokonca si najímal ľudí, ktorí mu museli tieto texty čítať v požadovanej intenzite.

Kartičková metóda

Jednou z metód učenia sa je kartičková metóda, teda písanie cudzích slov na kartičky a celý deň s nimi pracovať a učiť sa ich všade – v električke, autobuse, v práci (ak človek robí montónnu prácu). Pri tejto metóde sa dá denne pri intezívnom učení naučiť dokonca až 100 slovíčok. Samozrejme v nasledujúcich dňoch sa tempo zníži, lebo staré slovíčka treba permanentne opakovať a upevňovať.

Baroková hudba

Pred časom bola veľmi populárna sugestopedická metóda Bulhara Dr. Lozanova, ktorá je založená na aktívnom využívaní barokovej hudby v kombinácii s relaxačnými a rytmickými dychovými cvičeniami a podvedomím. Pri tomto učení vraj nie je problém zvládnuť viac ako sto nových slovíčok denne. (paj)

 

 

Známi polygloti

Schopnosť hovoriť viacerými jazykmi sa nazýva polyglotizmus. V dejinách ľudstva bolo veľa známych polyglotov.

Kardinál

Stelesnením takéhoto talentu bol talian Giuseppe Caspar Mezzofanti (1778 – 1849). Učil arabčinu na Boloňskej univerzite a zároveň bol kardinálom. Neskôr ho poslali do Vatikánu, aby sa venoval evanjelizácii národov. Ovládal 38 jazykov a 40 rôznych nárečí. Dvadsiatimi jazykmi hovoril plynule.

Preložil aj Kámasutru

Slávny anglický vedec sir Francis Burton (1821-1890) mal mimoriadny talent – naučil sa okrem svojej rodnej angličtiny viaceré exotické jazyky ako hindština, gudžaráština, punjabi, perszština, arabčina a swahilčina. Preložil napríklad aj Tisíc a jednu noc a Kámasutru do angličtiny.

Pápeži

Viete, že pápež Benedikt XVI. hovorí desiatimi jazykmi a jeho predchodca Ján Pavol II. hovoril Jedenástimi jazykmi?

Rekordman Fasah

V Guinessovej knihe rekordov je ako rekordman v ovládaní cudzích jazykov uvedený Ziad Youssef Fasah. Narodil sa v roku 1954 v Monrovii, v hlavnom meste západoafrického štátu Libéria. Rodina sa následne presťahovala do Bejrútu, hlavného mesta Libanonu. Fazah sa naučil v škole arabsky, francúzsky, anglicky. V jedenástich rokoch sa rozhodol, že sa naučí čo najviac jazykov. Samoštúdiom sa začal učiť nemčinu. Zanedlho plynule hovoril 14 jazykmi. Následne sa učil ďalšie a ďalšie jazyky. Dnes rozumie a hovorí 58 jazykmi.

Fazah sa snažil každý deň počúvať 30 minút v novom jazyku rozhlas, televíziu, alebo nejakú textovú CD nahrávku. Zároveň sa každý deň 30 minút venoval písomnému prejavu v cudzom jazyku. Písal a učil sa slovíčka. Každý deň sa najmenej 15 minút snažil hovoriť v cudzom jazyku, ktorý sa učil. Okrem toho intenzívne čítal noviny v príslušnom jazyku vrátane inzerátov. Ale, čítal aj beletriu a básne. Po troch až šiestich mesiacoch touto metódou Fazah dokázal v jazyku ktorý sa učil čítať, rozumieť hovorenému slovu a sám hovoriť



Advertistment