Pátranie po predkoch

Projekt Poznaj svoju minulosť, alebo Pátranie po predkoch po desiatich rokoch končí /pre nezáujem ministerstva školstva/

     Najstarší slovenský pedagogický časopis Rodina a škola organizoval desať rokov medzinárodný projekt pre žiakov základných a stredných škôl s názvom Poznaj svoju minulosť, alebo Pátranie po predkoch. Unikátny projekt si získal neobvykle veľkú popularitu nielen na Slovensku, ale paradoxne aj za hranicami . Zaujal predovšetkým neobvyklou témou, ale aj tým, že pri skúmaní sa žiaci dozvedajú mnohé zaujímavé veci z dejín svojich predkov a objavujú novú dimenziu svojho života. Potvrdzujú to ich práce i vyjadrenia v nich. Žiaľ, pre absolútny nezáujem Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ho musí organizátor ukončiť. Projekt bol desať rokov financovaný z vlastných finančných prostriedkov  autora projektu. Počas týchto desiatich rokov sa doň zapojilo viac ako 30 tisíc mladých ľudí zo Slovenska a slovenského zahraničia, ktorí položili základy svojich rodinných kroník a archívov.

     Medzinárodný projekt Poznaj svoju minulosť, alebo Pátranie po predkoch je najnáročnejším a najrozsiahlejším výchovno- vzdelávacím súťažným projektom na základných a stredných školách v súčasnosti. Žiaci musia desiatky hodín venovať pátraniu po svojich predkoch, komunikovať s najstaršími členmi svojich rodov, spisovať, či nahrávať ich výpovede, hľadať informácie v matrikách, archívoch, na cintorínoch, ale aj v literatúre, rodinných archívoch, následne spracovávať materiály, vytvárať z nich vedecké, či odborné práce v literárnej forme, alebo na CD, či DVD. Žiaci rozvíjajú v rámci projektu svoje jazykové a informačné, komunikačné, kooperatívne, výtvarné, hudobné, občianske, sociálne kompetencie a učia sa riešiť problémy. Tým sa tento projekt stal najkomplexnejším spomedzi všetkých, ktoré sa u nás za posledné roky organizovali.

     Čím ďalej tým viac si aj bežný človek uvedomuje, že naša identita začína poznaním svojej histórie. Veď od začiatku nášho letopočtu sa na Zemi vystriedalo len okolo 70 generácií našich predkov. Ukazuje sa, že úlohou školy je stále viac poskytovať žiakovi nielen vedomosti, ale aj kompetencie a najmä posilňovať jeho hodnotový svet vrátane toho, aby sa dokázal zorientovať v otázke vlastnej identity a hodnoty svojho človečenstva. Dnes je táto téma opäť mimoriadne dôležitá a ukazuje sa, že naša škola zlyháva vo výchove k národnej a štátnej identite, ale aj ku kultúrnej a rodinnej identite dieťaťa.  

     Odborníci konštatujú, že v slovenských rodinách dochádza v posledných rokoch ku generačnej kríze. Zhoršujú sa vzťahy a komunikácia medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, starými rodičmi a rodičmi. Stráca sa súdržnosť rodiny, chýbajú spoločné témy, pestovanie spoločných hodnôt. Deti, ale ani mnohí dospelí nemajú ukotvenie v priestore ani čase, nepoznajú svoje miesto vo svete, hodnotu života, kultúry, seba samého. Táto komunikačná a etická kríza má za dôsledok zníženie celkovej kvality života v rodinách i v spoločnosti.

     Jedným z liekov, ako situáciu zlepšiť je nájsť pre všetkých silnú spoločnú tému, nájsť cestu k porozumeniu a pochopeniu medzi mladšími a staršími a naopak, ale nájsť aj cestu k svojim koreňom, k svojim predkom. Takouto témou je bezo sporu téma rodinnej histórie, pamäti rodiny, vystopovanie súvislostí medzi rodinnou históriou a históriou svojej obce, mesta, regiónu, štátu, dejinnými udalosťami vôbec. Liekom je prebudenie hrdosti na svojich predkov, svoju rodinu, jej členov, hrdosti na svoju vlasť, svoju prináležitosť k rodine i  vlasti, k hrdosti aj na svojich rodičov, starých rodičov, ich predkov i seba samého.

     Toto boli podnety, prečo sa v roku 2000 zrodil projekt „Poznaj svoju minulosť alebo Pátranie po predkoch“. V jeho rámci majú žiaci základných a stredných škôl upriamiť svoju pozornosť na minulosť, na poznanie svojich koreňov, na genézu svojej rodinnej histórie. Téma projektu sa na prekvapenie mimoriadne ujala. Už v prvom ročníku sa do projektu zapojilo 312 škôl  a vyše 4000 žiakov a študentov. V ďalších ročníkoch sa situácia menila, ale počet zapojených subjektov sa stále rozširoval.  Za desať rokov projektu v ňom už pracovalo viac ako 30 tisíc žiakov z vyše tisíc štyristo škôl na Slovensku i v zahraničí.     

     Zo súťaže sa stal významný výchovno-vzdelávací projekt, ktorý podnietil niektoré školy k tomu, že si pri formovaní svojich vzdelávacích programov začali vytvárať voliteľný predmet Dejiny mojej rodiny.

     Mnohí žiaci objavili svoje rodinné väzby s vynikajúcimi slovenskými osobnosťami nášho vedeckého, kultúrneho, športového, či politického života. V tomto roku to boli napríklad režisér Daniel Chmúrny, či Bruno Šefránka, Vincent Šabík, Rinaldo Oláh, Elena Čepčeková a mnohé ďalšie. V uplynulých ročníkoch boli zistené rodinné prepojenia napríklad na Ľudovíta Štúra, americkú herečku slovenského pôvodu Ingrid Beerovú, ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmánya,  amerického kozmonaut so slovenskými koreňmi E. A. Cernana, lekársku legendu Slovenska prof. Konštantína Čárskeho, spisovateľov Ladislava Nádaši-Jégeho, Milana Vároša, Andreja a Jerguša Ferkovcov, tanečníka Jána Ďurovčíka, ale našli sa aj stopy Slovákov na Titaniku, či Carpatii, ktorá topiacich z Titanicu zachraňovala  a množstvo iných zaujímavostí.

     Mnohé práce svojou kvalitou a rozsahom patria už medzi odborné práce s vysokou hodnotou. Veď, ak dokáže siedmak, či ôsmak napísať 120 – 130 stranovú prácu, nakresliť rodostrom svojho rodu siahajúci až do polovice 18. storočia, či ešte hlbšie do histórie, to už je dôkaz skutočnej kvality a úžasnej práce. Prostredníctvom projektu sa žiaci nielen oboznamujú s dejinami svojich rodín, ale posilňujú aj svoju kultúrnu a národnú, i štátnu identitu tak, ako to odporúčajú mnohé európske  stratégie a koncepcie. Slovenský projekt je v tomto smere jedinečný a zapájajú sa doň pravidelne aj slovenské školy zo zahraničia.

     Spomedzi viac ako 1600 súťažiacich, zo Slovenska, Maďarska a Srbska sa v celoslovenskom finále v tomto roku stretlo 64 prác zo základných škôl, 44 prác zo stredných škôl a 12 prác zo slovenských škôl v zahraničí. Do projektu sa v tomto roku napokon zapojilo  237 škôl.

     Asi najhlbšie do histórie rodu sa dostala v tomto roku Ivana Bartoňková z Gymnázia J. Chalupku v Brezne, ktorá prišla až po rok 1640.

     S vynikajúcim nápadom, ako spracovať dejiny prišla deviatačka zo Základnej školy v Dolných Vesteniciach Lenka Vrecková, ktorá urobila osobitné osemstranové profesionálne vydanie novín s názvom Noviny našej rodiny, kde za pomoci všetkých novinárskych žánrov predstavila dejiny svojej rodiny vrátane fiktívneho rozhovoru so svojim prastarým otcom, ktorý bol v osobnej stráži Františka Jozefa. Takto sa stala najmladšou vydavateľkou a šéfredaktorkou novín na svete. Noviny vydala v takmer 50 kusovom náklade a rozdistribuovala ich svojej rodine po celej Európe.


Zľakol sa veľkosti lode a na Titanic nenastúpil!

 So zaujímavými zisteniami prišiel napríklad aj Ivan Kožík zo slovenskej Základnej školy v Starej Pazove v Srbsku , ktorý o svojom prapredkovi Ferovi Kožíkovi zistil že sa mal plaviť za prácou do Ameriky a mal nastúpiť na novú loď Titanic. Zľakol sa však jej veľkosti, ktotrá ho ohúrila a nenastúpil, čo mu zachránilo asi život.  Nastúpil až na ďalšiu loď, ktorou bola Carpathia, ktorej posádka zachraňovala topiacich sa z Titanicu.  Na 26 stranách opísal dejiny svojej rodiny a svojich predkov na Dolnej zemi..

     V tomto roku  Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR odmietlo tento projekt z nepochopiteľných dôvodov podporiť a nepodporila ho ani iná štátna a verejná inštitúcia. Mnohé školy a učitelia, ktorí sa dozvedeli o postupe ministerstva vyslovilo z postupu veľké sklamanie a prisľúbili, že budú v projekte pokračovať aj napriek postoju ministerstva a jeho predstaviteľov na vlastných školách a téma budovania identity svojich žiakov bude pre nich silnou témou v ich výchovno-vzdelávacej práci.