Kto je Ľubomír Pajtinka?

PhDr. Ľubomír Pajtinka,  sa narodil 1. mája 1955 v Topoľčanoch . Pochádza z Podlužian pri Bánovciach nad Bebravou.

     Základnú a strednú školu absolvoval  v rodnom kraji /ZŠ Podlužany a Bánovce, SVŠ Bánovce/

     Po štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave/ odbor dejepis – filozofia/1978/, neskôr začal študovať aj odbor psychológia/1980/, kde získal odborné poznatky z pedagogiky, psychológie, histórie a filozofie, vyučoval na stredných školách v Bratislave.

     Neskôr pracoval vo Výskumnom pedagogickom ústave v Bratislave/od 1980 do 1985/. Tu sa venoval problematike riadenia stredných škôl, najmä stredných odborných učilíšť, tvorbe učebníc a učebných pomôcok.

     Od roku 1985 do roku 1998 pôsobil na Ministerstve školstva SR. Pracoval na Odbore starostlivosti o učiteľa, v pracovnej náplni mal problematiku  morálneho oceňovania učiteľov, vydávanie pedagogickej tlače /v tom čase na Slovensku vychádzalo 15 titulov odbornej pedagogickej tlače vrátane Učiteľských novín, v Čechách pre celoštátne potreby ďalších 15 odborno-metodických časopisov/, organizáciu a prípravu celoštátnych podujatí – Deň učiteľov, Pedagogické dni v Spišskej Novej Vsi, Uherskom Brode a vo Fulneku, vydávanie a výrobu audiovizuálnych učebných pomôcok / v tom čase bolo vyrobených okolo 300 vzdelávacích videofilmov a audiovizuálnych pomôcok -    treba najmä spomenúť gestorstvo 38-dielneho cyklu vzdelávacích videofilmov Dejiny Slovenska (1990 – 1998), 100-dielneho seriálu vzdelávacích videofilmov 100 plus – osobnosti Slovenska (1992 – 1998), 10-dielneho cyklu vzdelávacích videofilmov Slovenčina (1995), 21-dielneho cyklu vzdelávacích videofilmov Estetika, 10 dielneho seriálu Sexuálna výchova, 1OO-dielneho cyklu vzdelávacích videofilmov Geografia. / , rozhlasové a televízne vysielanie pre školy.

     V rokoch 1991 až 1993 pripravil na ministerstve proces prechodu vydávania pedagogickej tlače na Slovensku na štandardné trhové podmienky a vďaka tomu sa dodnes na Slovensku zostalo  vydávanie celého spektra pedagogickej tlače, ba vznikli nové odborno-metodické časopisy za časopisy vychádzajúce predtým pre federálne potreby v Čechách.

     V roku 1990 bol autorom návrhu prvej vyhlášky pre oblasť súkromného školstva u nás a podieľal sa na príprave ďalších legislatívnych noriem  pre oblasť morálneho oceňovania učiteľov a celú problematiku základného a stredného školstva.

     Neskôr musel z ministerstva odísť a pracoval v súkromnom sektore, kde viedol súkromnú obchodnú spoločnosť.

     Po vzniku samosprávnych v roku 2002 sa stal vedúcim oddelenia školstva Bratislavského samosprávneho kraja u pána Ľuba Romana.

     Od roku 1985 do roku 1991 súbežne externe pracoval ako redaktor športovej redakcie Slovenskej televízie a krátky čas aj Učiteľských novín. Bol členom redakčných rád a publikoval v mnohých pedagogických časopisoch (Rodina a škola, Učiteľské noviny, Vychovávateľ, Geografia ,Spoločenské vědy ve škole, Odborná výchova, TOM, Škola – manažment, ekonomika, legislatíva, Naša škola, Historická revue a ďalších). 

     V roku 1989 spolu s docentom Dušanom Škvarnom založili časopis Historická revue, ktorý vychádza dodnes.

     Hodne sa venoval riešeniu problémov mladých ľudí . Od roku 1987 pravidelne radil mladým ľuďom v poradni pod pseudonymom Mimi v Mladých rozletoch/, neskôr vychádzajúcich ako M-report.

     Od roku 1992 do 1998 viedol poradňu pre deti v časopise Fifík.  Z týchto príspevkov vyšla vo Vydavateľstve Perfekt v roku 1998 jeho kniha Bútľavá vŕba pre dievčatá a chlapcov .   

     Od roku 1995 do roku 2011, teda 16 rokov bol šéfredaktorom časopisu Technológia vzdelávania s prílohou Slovenský učiteľ.

     Je autorom desiatok relácií pre pedagógov i širokú verejnosť v Slovenskom rozhlase i Slovenskej televízii.

     Od roku 2000 organizuje jeden z najväčších výchovno-vzdelávacích projektov pre školy s názvom Poznaj svoju minulosť alebo Pátranie po predkoch do ktorého sa za štyri roky zapojilo vyše 10 tisíc žiakov a študentov na Slovensku , ale aj v Čechách, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku. Dnes je projekt preložený do angličtiny, nemčiny, taliančiny, nemčiny, španielčiny a pomaly sa dostáva do ďalších európskych krajín Projekt organizuje  bez pomoci štátu.

     Viac ako20 rokov je členom organizačného výboru najväčšieho pedagogického podujatia na Slovensku Chalupkovo Brezno , kde dodnes  predsedá porote kategórii vzdelávacích videofilmov, dlhé roky pracuje v porotách ďalších súťaží žiakov –Štúrov a Dubčekov rétorický Uhrovec, Štúrovo pero, viac ročníkov bol v porote Hviezdoslavovho Kubína.

     Úzko spolupracoval v ďalších projektoch s Metodicko-pedagogickým centrom na Tomášikovej ulici v Bratislave.

     Neskôr bol riaditeľom Odboru mládeže, kultúry a športu Bratislavského samosprávneho kraja pre ktorý spracoval koncepciu rozvoja stredného školstva v kraji. Pôsobil ako riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu a viac ako tri roky pracoval ako poradca ministra školstva pre reformu vzdelávania. Pred volebnou kampaňou v roku 2010  sám z tejto pozície abdikoval a viedol 140 členný tím odborníkov, ktorý pripravoval analýzu tém digitálneho vzdelávacieho projektu pri Štátnom pedagogickom ústave.

     Od roku 2009 vydáva časopisy Rodina a škola a Slovenský stenograf. Naďalej je literárne činný.

     Nie je a nikdy nebol členom žiadnej politickej strany napriek tomu, že pre viaceré spracoval podklady do ich volebných programov za oblasť školstva. V súčasnosti sa venuje vízii školy 21. storočia.